Otvorenie
Tony Cragg – sochár
Na slávnostnom otvorení Kunsthalle/Haly umenia nebudú chýbať ani diela jedného z najvýznamnejších umelcov súčasnosti, sochára Tonyho Cragga (1949). Britský umelec žije a pracuje vo Wuppertále, partnerskom meste Košíc, Berlíne a Londýne.
Jeho tvorbu ovplyvnilo povolanie jeho otca – leteckého konštruktéra. Skôr ako umeniu sa venoval štúdiu prírodných vied, hlavne chémie. Technika a príroda sa stali esenciami jeho ranných diel. V 80. rokoch vytváral z plastových odpadov a naplaveného dreva reliéfne obrazy. Neskôr sa venoval technickým prístrojom, ktoré stratili svoju funkciu. Črepy, fragmenty zariadení alebo len čiastočne poškodené predmety poukazovali okrem iného na relatívnosť civilizačného pokroku.
Tony Cragg sa drží na vrchole medzinárodnej výtvarnej scény od 80. rokov. Piaty držiteľ Turnerovej Prize ceny z roku 1988 pre najlepšieho vizuálneho umelca stále patrí k najvystavovanejším britským autorom. Tvoriť začal v období, kedy boli v Londýne iba štyri galérie súčasného umenia a autori sa o nových hnutiach dozvedali aj s trojročným omeškaním.
Constantin Brâncuşi – sochár a fotograf
Košičania budú mať príležitosť zoznámiť sa aj s tvorbou ďalšieho významného umelca Constantina Brâncuşiho (1876-1957),pôvodom rumunského sochára tvoriaceho vo Francúzsku. Zaraďujú ho k abstraktnému expresionizmu.
Už ako dieťa sa vyprofiloval ako talentovaný pri vyrezávaní drevených sošiek. Sochárstvo študoval v Bukurešti, potom odišiel do Mníchova a neskôr do Paríža, kde krátko pracoval u Augusta Rodina, ale potom ho opustil, aby našiel svoju identitu. Vytvoril si vlastný ateliér a veľký úspech sa dostavil v roku 1913, kedy vystavoval na Salóne národnej spoločnosti krásnych umení a potom na Jesennom salóne v Paríži. Vo Francúzsku sa začalo jeho meno používať v zjednodušenom tvare Brancusi.
Pre jeho diela bolo typické zjednodušenie formy a radikálna vízia. Medzi jeho najznámejšie diela patrí séria 28 verzií Vtáka v priestore. Pocity z nich by sa dali vyjadriť ako hmotné vyjadrenie slobody a sily. Je považovaný za najväčšieho sochára 20. storočia, ústrednú postavu moderného umeleckého hnutia a priekopníka abstraktizácie a otca moderného sochárstva. Jeho skulptúry sa vyznačujú eleganciou formy a citlivým použitím materiálu preto, lebo kombinuje jednoduchosť rumunskej ľudovej tvorby s rafinovanosťou parížskej avantgardy. Jeho diela možno obdivovať v súkromných umeleckých zbierkach i v múzeách po celom svete.
Gyula Kosice (Fernando Falik) – sochár
Guylu Kosice (1924) bude Košiciam pripomínať socha pred Kunsthalle/Halou umenia, ktorú argentínsky sochár, plastik, teoretik a básnik venoval svojmu rodnému mestu. Narodil sa v maďarskej rodine a keď mal štyri roky jeho rodičia emigrovali do Argentíny, kde sa usadili a zapísali svojmu synovi meno Fernando Fallik.
Jedna z kľúčových osobností Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013, predchodca kinetického a svetelného umenia prijal na začiatku svojej bohatej a mimoriadne úspešnej kareéry umelecký pseudonym Guyla Kosice ako výraz citovej previazanosti na svoje rodné mesto. Pod týmto menom sa predstavil vo všetkých významných svetových umeleckých centrách.
Popredný sochár, predstaviteľ geometrického a hydrokinetického výtvarného umenia bol jedným zo zakladateľov abstraktného nefiguratívneho umenia v Latinskej Amerike. Ako prvý na svete použil vodu a neón ako časť svojich umeleckých diel. Používal aj iné moderné elementy, ako svetlo a pohyb. Stal sa predchodcom hydrokinetického a svetelného umenia. Je tvorcom monumentálnych skulptúr a autorom myšlienky Podmorského mesta. Za sebou má 40 individuálnych a 500 kolektívnych výstav na celom svete. Je autorom 15 kníh esejí a básní. V roku 2005 vytvoril zo svojej dielne múzeum a tvorí dodnes.
| zdroj textu: kosice2013.sk