Železnice
Cestujeme vlakom po Slovensku. Pozrite sa, kde sme už boli:
Lučenec, Zvolen, Brezno, Prešov, Bardejov, Poprad, Rajec / Bratislava, Banská Štiavnica, Štrbské pleso
Rušne, súpravy a iné fotografie
Nový ťahanovský tunel
Ťahanovský tunel (320 m) sa nachádza v traťovom úseku Košice-Ťahanovce - Družstevná nad Hornádom.
Postavený bol pri zdvojkoľajnení Trate družby.
Stavba tunela
Tunel začal raziť vo februári 1951 podnik Baraba Praha, míneri boli z liptovskej Ľubeli a Novej Bane. Stavba tunela prebiehala za mimoriadne sťažených podmienok - v tvrdej hornine, pri silne jednostrannom tlaku, typicky sa zosúvajúcom materiále a množstve prenikajúcej vody do tunelovej rúry. Závažnou prekážkou pri rýchlosti razenia bola aj nebezpečná blízkosť starého tunela, pre ktoré nebolo možné použiť väčšie nálože. Nedostatok pracovníkov pomáhali riešiť brigádnici z Nového Mesta nad Váhom. Elektrifikácia prác prebehla až v roku 1952.
Od začiatku nebolo strojového zariadenia, nebolo potrebného inventáru. V týchto ťažkých podmienkach razenie štôlne prebiehalo rýchlym tempom. Technické výpočty v súvislosti s prerážkou smerovej štôlne dával predpoklady k prerážke 20.7.1951. No súťažou s ružínskymi ťahanovskí tunelári prerazili 25.6.1951 o 11.30 smerovú štôlňu. Riaditeľ závodu Rodák ešte pred prerazeným otvorom prečítal slávnostný telegram adresovaný K.Bacílkovi, barabéri a prítomní hostia si uctili minútou ticha pamiatku Antona Šveca, ktorý padol pri prácach na posledných metroch prerážky. Podľa starého barabérského zvyku, po stretnutí dvoch čiat sa usporiadala slávnosť v táborovom amfiteátri.
Pretrvávajúce problémy so stavbou Trate družby v Ťahanovciach sa vyriešila začlenením podniku Baraby do podniku Trate družby, závodu 022.
Najkratšieho výlomu dosiahli ťahanovskí tunelári v júni 1952 na výlome pásu č.8, keď v troch smenách odpracovali len 17,54 dní. Po ukončení plných výlomov koncom júla 1952, míneri prešli pracovať na Ružínsky tunel. Výlom odpadového kanála a betonárske práce boli ukončené 4.10.1952. V tuneli nastúpil postup izolácie tunelovej rúry.
Izolácia tunela
Tunel, ako prvý tunel v republike, sa staval novým spôsobom. Nový spôsob spočíval v prevedení izolácie a obmurovky na líci rubového muriva.
S izoláciou tunelovej rúry začali pracovníci podniku Stavomontáže Bratislava, závod Košice. Po príchode na stavbu 21.7.1952 začali s prípravnými prácami, s vlastnou izoláciou od 19.8.1952. Spočiatku izolovali spodok rúry do výšky 4 m, potom realizovali izoláciu vrchu, i keď murári ešte murovali.
Rubová izolačná vrstva bola spočiatku prevedená z asfaltových platní, vyrobených priamo na stavenisku zamestnancami Stavomontáží. Vyrobené platne mali hrúbky 1 cm, pričom asfaltová platňa bola armovaná vložkou zo sklennej juty a proti chemickému poškodeniu bola chránená vrstvou lepenky. Hotové platne sa lepili na nosné murivo horúcim asfaltovým náterom. Naliepavanie dosák narážalo na ťažkosti hlavne v mokrých pásoch, kde doska sa nedala prilepiť po celej svojej ploche, alebo sa po krátkej dobe odlepila od betónového podkladu.
Najskôr sa pokúšali s vysušovaním muriva. Pri tejto činnosti ale na jeseň 1953 zhorela výdreva aj izolácia. Opravy si vyžiadali niekoľko mesiacov. Potom chceli odviesť vodu pomocou povrchovej drenáže v líci nosného muriva, ktorá mala zamedziť prenikaniu vody cez omietku, a tak umožniť prilepenie dosky na omietku. Voda však stále presakovala a na mnohých miestach bola jej tlakom rozrušená izolácia skôr, ako sa urobila krycia obmurovka.
Ťažkosti pri pokladaní asfaltových platní sa prejavovali hlavne v klenbe, kde celá váha platne mala byť držaná ešte mäkkým asfaltom.
Na záver k novému rubovému murivu, opatreného asfaltovou izoláciou, sa primurovávalo obkladové murivo v hrúbke 45 cm. Druh použitia stavebného materiálu ostával dlho neurčený. Až komisia z Ústredného riaditeľstva ČSD v Prahe rozhodla, že obkladové murivo má byť prevedené z betónových tvárnic alebo ostro pálených tehál. Kvádre pri veľmi malom rozmere mali značnú hmotnosť 60-70 kg. Po osadení týchto kvádrov bolo potrebné dávať pozor na nepoškodenie rubovej izolácie.Medziľahlá izolácia sa neosvedčila, aj keď sa zistilo, že túto metódu možno použiť aj na vlhký, nie však mokrý povrch s presakujúcou vodou. Pri jej poškodení bolo potrebné urobiť izoláciu na líci nosného muriva a chránenou obmurovkou pomocou medziľahlej izolácie. Medziľahlá izolácia síce odstránila mnohé chyby rubovej izolácie, lebo porušenú alebo zničenú izoláciu bolo pomerne ľahké nahradiť, bez porušenia stability nosného muriva. Tunel bol definitívne dokončený až v marci 1954.
Znižovanie nivelety v roku 2000
Posledná stredne ťažká oprava sa v tuneli uskutočnila v roku 1987. Odvtedy každé podbíjanie zdvíhalo trať o 3 cm až tak, že za 13 rokov sa koľaj zdvihla o 40 cm, čo neumožňovalo po koľaji č.2 prepravovať vozňové zásielky s prekročenou ložnou mierou.
Bolo potrebné vykonať nepretržitú výluku a opravu koľaje č.2. V dňoch 4. - 9.11.2000 ju realizovali Železničné stavby, a.s. Košice. Pri oprave sa vytrhalo 560 m koľajových polí, vybagrovalo štrkové lôžko a vyviezlo viac ako 1700 m3 štrku. Nová koľaj č.2 je v prevádzke od 10.11.2000.
Košický portál - [P1]
Stavba košického portálu bola ukončená v auguste 1952.
Kysacký portál - [P2]
Pri stavbe kysackého portálu, kde ľavá strana vybieha, nebolo možné právú stranu normálne uchytiť. Tu sa stretli tunelári s mimoriadne silnými jednostrannými tlakmi. Vedenie stavebného oddielu previedlo zostrený dozor, aby všetky práce prebehli bez nehôd a škôd zapríčinenými tlakmi. Tunelári sa sami pokúšali zabrániť tlakom. Nakoniec po dohode s vedením stavby urobili šlice do hĺbky 2 m, do ktorých zabetónovali zoláky a až potom sa pustili do výkopu a výlomu portálu. Keď boli s výlomom hotoví, dostali ďalší tlak. Svah nakoniec upevnili tirantami ponad hlavnú starú koľaj.
Posledný kameň, ktorým uzavreli portálový veniec položili 24.6.1952 o 12.00. Na obklad portálového venca celkovo použili 37 travertínových kvádrov, z ktorých každý vážil 22 q.
Starý Ťahanovský tunel
Starý Ťahanovký tunel (277 m) bol postavený počas výstavby jednokoľajnej Košicko-bohumínskej železnice (KBŽ) v roku 1870. Nachádza sa bližšie k Hornádu, z Košíc smerom na Kysak viac vľavo, ako neskôr postavený dvojkoľajný tunel.
V rokoch 2. svetovej vojny bol tunel silno poškodený. Vo vnútri tunela bola zničená časť tunelovej rúry a uvoľnená zemina z nadložia ju zavalila. V teréne nad tunelom sa objavil jeden veľký lievik.
Ale trať Košice - Kysak nemohla byť vyradená na dlhšiu dobu z prevádzky, ktorá by bola potrebná na opravu tunela. Preto okolo poškodeného tunela sa postavila provizórna trať, ktorá sa používala až do úplnej opravy zničeného tunela.
Po zdvojkoľajnení Trate družby (1955), bol tunel vyradení zo železničnej prevádzky, nie však zo správy ČSD. Tunelová rúra sa využívala ako sklad zeleniny.
| zdroj: Vlastivedny casopis 1/1986
Splněné sny. Kniha o velkých dílech naší vlasti. 1955
Stavebnictvo na Slovensku 1945-1985, Dopravne stavby, 1989